list prednostovi pôrodnice

Po dôkladnom zvážení som sa rozhodla napísať spätnú väzbu ružinovskej nemocnici, kde som rodila. Nechcem tým očierňovať jej meno. Postupy, ktoré v liste uvádzam sú úplne bežné takmer vo všetkých slovenských pôrodniciach. Tento štandard, ale nie je bežný vo vyspelejších štátoch a mnohé postupy neodporúča ani Svetová zdravotnícka organizácia. Uverejním aj odpoveď, keď príde.

 

Vážený pán prednosta,

Vopred sa Vám chcem poďakovať za prečítatie tohto dlheho emailu. Odhodlala som sa Vás kontaktovať, pretože verím, že spätnú väzbu by sme mali dávať tým správnym osobám, to znamená, že nechcem svoju skúsenosť písať na mamičkovské portáli, lebo tým nič nezmením. Možno mi Vaše odpovede na moje otázky, pomôžu lepšie pochopiť niektoré postupy pôrodnice.

Na úvod chcem povedať, že viem, že pracujete v neľahkých podmienkach, pôrodnica je pomerne malá, na nápor ktorý sa na ňu kladie, finančná situácia nášho zdravotnícka je neveselá, vaša práca- fyzicky aj psychicky namáhavá- nie je adekvátne ohodnotená... , predsa len bude môj list prosbou o zlepšenie niektorých vecí, ku ktorým si myslím, že je potrebná len ochota a otvorenosť novým možnostiam..Mojim úprimným želaním, je aby ste to nebrali ako kritiku na Vašu osobu, či prácu Vašich kolegov, len si myslím, že ženy nemajú dostatočnú možnosť spätnej väzby, čo môže byť na škodu pre obe strany. Verím, že táto spätná väzba bude konštruktívna

Takže začnem od začiatku. Vo februári 2011 na mi vo Vašej nemocnici narodila krásna, zdravá dcérka. Mala som zaplatenú epidurálku, pre prípad núdze a zazmluvneného svojho pôrodníka, Mudr. Petra Papcúna, ktorého postoj aj záujem si naozaj cením.
Verila som, že idem rodiť prirodzene. Ako prvorodičke trval môj pôrod pomerne dĺho-14hod od prvej kontrakcie, ale je pravda, že som mohla príjsť do pôrodnice aj trochu neskôr. Otvárala som sa pomaly, ale otvárala.
Skôr ako budem pokračovať, chcem upozorniť, že zdravotnícky personál nenosí menovky s funkciami, spôsobujete to značný chaos pre rodiacu ženu, neviem s kým som hovorila, ako sa spätne obrátiť na danú osobu..Okrem vlastného pôrodníka som nepoznala nikoho a personálu okolo mňa bolo naozaj veľa, priveľa..Moje uvedomenie: pre rodičku, by bolo optimálne, aby počet ľudí, s ktorými prichádza do styku bol čo najmenší. 1 pôrodna asistentka, 1 pôrodník. Pôrod vnímam ako veľmi intímnu záležitosť a mala by si zaslúžiť primeranú úctu.
Moje prvé otázky: Akceptujete na sále prítomnosť duly? Je možné, aby pôrod viedla vlastná súkromná pôrodná asistentka? Prípadne pôrodná asistentka nemocnice po predošlej dohode?
Verím, že psychika rodičky ovplyvňuje aj priebeh pôrodu, preto som presvedčená, že žena potrebuje aj emocionálnu starostlivosť, nie len fyzickú, ktorú zdravotný personál plne zabezpečuje. Samozrejme oceňujem možnosť mať partnera pri pôrode, hodnotím to veľmi kladne.
Čo postupom času hodnotím negatívne sú zápasy do pôrodu. Predtým ako sa ku každému vyjadrím sa chcem ešte zamyslieť nad otázkou informovanosti rodičky. Spätne vnímam podávanie informácií za neuplné, nedostatočné, jednostranné tým pádom je z právného hľadiska neinformovaný súhlas neplatný. Podľa slov právničky, lekár musí riadne poučiť o pozitívnych i negatívnych dôsledkoch daného zákroku a musí zároveň ponúknuť aj iné možnosti. Už len rečnícka otázka, pýta sa niekto na súhlas?! Skôr by som to videla, ako oznamovacie vety. Bohužial, čo môžem vytknúť sebe, je nedostatočná informovanosť o postupoch pôrodníc a odovzdanie sa vôli zdravotníkov v slepej dôvere. Myslím, že som bola "ideálna" rodičká- poslušná a vďačná. Po pôrode som nemala žiadnu traumu, aspoň tak som to vtedy vnímala, akurát som mala zvláštny pocit, že niečo nebolo tak ako to má byť, niečo nebolo správne. Ten pocit ma nútil študovať, hľadať a nachádzať informácie, ktoré mi zapadali ako puzzle a dovoľujú mi pochopiť vlastné pocity a spracovať traumu z pôrodu. Áno teraz sa to už nebojím pomenovať, traumatizovali mala niektoré zbytočné medicínske zásahy do môjho pôrodu a odlúčenie s mojou dcérkou behom prvých dvoch hodín. Zbytočné myslím tie, vykonanie na urýchlenie pôrodu napriek tomu, že ja ani plod sme neboli v núdzi a boli sme úplne v poriadku.
1. urýchľovanie pôrodu- odpustenie plodovej vody-amniotomia
Infomacia od pôrodnika- odpustíme vam plodovú vodu na urýchlenie pôrodu. Informácia o možných negatívach ani slovo. Moj porod trval dalšich 5hodín, čiže si nemyslím, že tento zásah pôrod urýchlil. Ďalej som našla vyjadrenie WHO:
Amniotomia skracuje pôrod o pomerne krátku dobu a nie je faktorom, ktorý by mal na dĺžku pôrodu zásadný vplyv. Výskumy nepotvrdzujú prospešnosť amniotomie.
Ešte vraj zvyšuje výskyt abnormalít v srdečnom rytme, percento cisarskych rezov a výskyt infekcie matky a dieťata...tak prečo?

Využila som možnosť epidurálnej analgezie, potom ako ma jedna zdravotníčka (opäť netuším jej meno a funkciu) presviedčala, že to bude ešte horšie. Spätne to vnímam ako zastrašovanie. Ale celkovo to hodnotím ako moje nesprávne rozhodnutie. Bohužial som netušila akú vlnu zásahov to so sebou prinesie..glukóza, intenzívnejšie monitorovanie, umelý oxytocín, epidurálka, oxytocín....
Opäť neskôr som sa dozvedela, že EA spomaľuje pôrod, vedie k častému používaniu oxytocínu, zvyšuje počet epiziotomii, klieštových pôrodov a ukončenie pôrodu cisárskym rezom..Podľa mojej skúsenosti, EA mi bola aplikovana po odpustení plodovej vody- čiže pôrod trval dalších 5hodín a umelý oxytocín mi bol podávaný niekolkokrát..

Pri svojom druhom pôrode určite využijem prirodzené a bezpečné techniky na tlmenie bolesti- a to slobodná voľba polohy v 1. a aj 2. dobe pôrodnej, teplý kúpeľ, masáž, aromaterapia....je smutné, že tieto techniky nie sú rodičke ponúkané a odporúčané v pôrodniciach, alebo je ich možnosť značne obmedzená.

2.urýchľovanie-podávanie umelého oxytocínu Tu opäť ani zmienka o nežiadúcich účinkoch. V tomto štádiu už som naozaj nebola v stave, kde by som mohla s plným vedomím zvážiť pre a proti a opäť som len poslušne akceptovala oznámenie: podáme vám oxytocín na urýchlenie pôrodu. Nie je ten prirodzený ďaleko lepší? Naozaj nestačí na to, aby som porodila? Ako vlastne boli schopné tie miliony žien predomnou porodiť bez neho....?! pýtam sa ironicky a veľmi smutne. Opäť len pripomeniem, že plod aj ja sme boli úplne v poriadku.

Riadené tlačenie:
Asi prvým šokom potom, čo mi môj pôrodník povedal, že už môžem tlačiť, bolo, že ako som začala tlačiť, zavrela oči, niekto mi skočil na brucho. Neskôr som zistila, že sa tomu hovorí tlak na fundus. (ktorý je vraj non lege artis postup)
To bolo veľmi, veľmi nepríjemné a bolestivé. Nikto ma na to neupozornil, neinformoval. Ostala mi otázka v hlave. Prečo veď som ešte ani nezačala tlačiť, chcú tým neznačiť, že ja sama nie som schopná dieťatko vytlačiť?? Další tlak som odmietla a vytlačila dieťatko behom ďalších dvoch kontrakcií..
Pripojím názor WHO na riadené tlačenie: Fyziologický postup spočíva vo vyčkavaní, pokým žena sama necíti potrebu tlačiť, teda kým sa reflex tlačenia neobjaví spontánne. Tento postup je pre ženu ľahší, nemá ani žiadne nebezpečné následky pre plod alebo výsledok pôrodu a celkovú dobu tlačenia skracuje. Tlačenie riadené personálom pôrodnice neprináša žiadne výhody. WHO zaraďuje tento postup medzi používané nevhodne.
Nástrih hrádze
"samozrejme" aj ten mám. A dosť bolestivý. Prvé 2 mesiace sprevádzený trpnutím rodidiel pri stoji a chôdzi, jediná úľavová poloha bola ležmo. Môj intimný život je doteraz sprevádzaný bolesťou na začiatku milovania,aj keď je to našťastie čím ďalej tým slabšie. Niekoľko mesiacov to úplne znemožňovalo intimný styk.
K tomuto dlhemu emailu ešte pripojim slova porodnej asistentky posobiacej v Nemecku pri ucasti( pasivnej- aktivna jej nebola dovolena) na porode v bratislavskej nemocnici ako sprievod znamej.

Z mojich vedomostí a skúseností viem, že fyziologický „normálny“ pôrod sa dá sprevádzať oveľa menej stresujúco a bez zbytočných zásahov, akým je tlačenie na brucho, aktívne tlačenie počas celej kontrakcie bez prestania, nástrih hrádze a pod. Všetky tieto zásahy môžu mať v určitých kritických situáciach (ktorých je našťastie málo) svoje opodstatnenie, no rutinne používané nemajú zmysel, môžu spôsobiť žene či dieťaťu poranenie a žene dajú pocit, že nie je schopná sama porodiť dieťa. Nástrih hrádze (epiziotómia) je vlastne rezná rana spôsobená lekárom (pôrodnou asistentkou), preto treba dôkladne zvážiť nutnosť tohto zákroku. V podstate existuje jediná oprávnená indikácia: keď treba v prípade kritického stavu dieťaťa urýchliť pôrod hlavičky (na posúdenie slúži CTG záznam, príp. analýza okysličenia fetálnej krvi počas pôrodu). Percento nástrihov na Slovensku (často až 98 %!), je neuveriteľne vysoké. Napriek tomu, že existuje niekoľko štúdií potvrdzujúcich nezmyselnosť rutinného nástrihu hrádze. Argument, že sa tým predíde natrhnutiu neobstojí, pretože rodička – ak tlačí šetrne, tak ako to cíti – sa často nenatrhne vôbec alebo len minimálne. Natrhnutie vzniká prirodzene na najslabšom mieste a obyčajne sa hojí lepšie ako epiziotómia. Pri nástrihu dochádza v oveľa väčšej miere k poraneniu/prestrihnutiu nervových vlákien a krvných cievok. Nástrih sa taktiež môže pri prechode hlavičky ešte ďalej natrhnúť. Dôležitá je aj poloha pri pôrode. Poloha na chrbte je vhodná akurát tak pre pôrodníka, lebo sa nemusí zohýbať, či kľaknúť si. Tí, ktorí vo svojom živote museli v nemocnici vykonávať veľkú potrebu na mise v posteli, vedia aké je to tlačiť po ležiačky. Poloha na chrbte neexistuje dlho, začali ju presadzovať muži pôrodníci približne v osemnástom storočí. Vhodné polohy pri pôrode sú všetky vertikálne polohy, ktoré rodičke najviac vyhovujú a pri ktorých môže aktívne rodiť. Vo vertikálnej polohe má dieťa v panve viac miesta na prechod pôrodným kanálom, taktiež zásobovanie plodu kyslíkom a živinami je lepšie ako pri ležaní na chrbte. Okrem toho pôrod uľahčuje aj zemská príťažlivosť.
S týmito slovami sa plne stotožňujem. a pridám, že nepoznám prvorodičku, ktorá rodila v nemocnici a nemá nástrih, ale poznám ženu, ktorá rodila 2 deti doma a nemá absolútne žiadne zranenie, druhé dieťa dokonca porodila len s manželom bez pôrodnej asistentky.
Je pre mňa neuveriteľné, keď si porovnávam percentá nástrihov. V pôrodniciach sú rozdiely od 30% do 70% a v pôrodnom dome 3%. Ešte raz sa pýtam: Je nástrih nutný? odpoviem si: Áno, asi v leže s riadeným tlačením je....

a ešte na záver dodám: Separácia dieťatka po pôrode
Názor WHO: Telesný kontakt s matkou je najlepším prostriedkom k udržaniu telesnej teploty dieťaťa. Tento kontakt je odporúčaný i z dôvodov psychologických: podnecuje vzájomné zoznámenie matky a dieťaťa a poskytuje dieťaťu dôležitý pocit bezpečia. Pre zdravotný stav novorodenca je výhodné, keď sa stretáva s baktériami na koži svojej matky, a nie s baktériami poskytovateľov starostlivosti. Dieťa by malo byť v telesnej blízkosti svojej matky cez deň aj v noci a malo by k nej mať neustále neobmedzený prístup.WHO zaraďuje obmedzenie kontaktu matky a dieťaťa po pôrode medzi praktiky preukázateľne škodlivé, ktoré by sa mali vylúčiť.“
Pridávam osobný pocit. Práve tie prvé hodiny, keď je žena zaplavená toľkými hormónmi, ktoré sú určené pre jej práve narodené dieťatko by mali byť matka a dieťatka spolu a okolie by ich v tom malo všemozne podporit, ak je to čo i len trochu mozne. Úprimné povedané bolí ma to a trápi, že som tie prvé chvíle neprežila s dcérkou, áno ukázali mi ju na 2 minúty zabalenú v perinke. Ale to nie je ten autentický pocit ako keď vám čerstvo narodené dieťa položia na brucho a už nezoberú..

Dotknem sa ešte jednej témy:
pôrodné plány
Keď som sa v poradni pýtala svojho pôrodníka na pôrodný plán, Tak sa zasmial a povedal: " Vy nie ste ten typ. ..."
Áno mal pravdu nebola som- bola som poslušná prvorodička. Ale doteraz sa spamätávam z pôrodu, napriek tomu, že som nemala žiadnu komplikáciu a mám nádherné zdravé dieťa.
Druhýkrát pôrodný plán mať budem, pretože verím, že žena má byť zodpovedná za svoj pôrod, že je schopná rodiť prirodzene, dokonca aj bez cudzej pomoci. Samozrejme v prípade komplikácií budem otvorená na dialóg a spoločné hľadanie možností.
Celú dobu hovorím o normálnom, fyziologickom pôrode, ktorých je vraj vyše 90%. Nehovorím o komplikovaných pôrodoch, kde je Vaša práca nevyhnutná a život zachraňujúca. Veľká vďaka za Vaše vedomosti a zákroky v tých chvíľach.

Viem, že sa mnoho vecí v našom pôrodníctve zlepšilo. Cením si, že môže byť partner pri pôrode, že sú izby nadštandard, že je rooming in..
Ale zhrnula by som do niekoľkých bodov moje návrhy na zlepšenie. Myslím, že sú finančne nenáročné, alebo až úplne zadarmo, stačila by "len" ochota, dobrá vôľa, empatia, snaha o dialóg, umožnenie spätnej väzby. Odmenou by boli omnoho spokojnejšie rodičky, čo by mohlo spríjemniť a uľahčiť aj Vašu prácu. Verím, že zážitok z pôrodu a prvotné vytváranie väzby matky a dieťatka sú kľúčové aj pre nasledujúci vzťah a výchovu, ktorá sa v konečnom dôsledku odzrkadlí aj na celej spoločnosti.
Moje podnety na zlepšenie:
útulnejšie prostredie, kde rodička trávi 1. dobu pôrodnú. V Ružinove je to bohužial chodba
možnosť fundovanej emocionálnej podpory- dula, vlastná pôrodná asistentka, psychologička na oddelení
výber polohy v 1. aj 2. pôrodnej dobe- napr. pôrodná stolička, pôrodný vak, ideálne aj pôrod do vody,
väčší dialóg a vždy informovaný súhlas rodičky
menej personálu v kontakte s rodiacou ženou
menovky s funkciami personálu
partnerský prístup
uznanie ženy ako zodpovednej osoby, viera v prirodzenú schopnosť ženy rodiť
ochotná akceptácia pôrodných plánov
obmedzenie medicínskych zásahov, ktoré nie sú nevyhnutné
možnosť spätnej väzba

Tento email adresujem vám a nie mojmu porodníkovi, pretože túto spätnú väzbu nevnímam ako kritiku personálu, ale skor ako zrkadlenie vnímania celeho procesu z druhej strany. Vašu prácu a znalosti si veľmi cením a vážim. Túžim, ale po humanizácii pôrodu, tak ako to je v mnohých vyspelejších krajinách. Ideálne by podľa mňa bolo ak by boli na nemocnice napojené pôrodné domy, kde by väčšina fyziologických pôrodov prebehla za pomoci pôrodnej asistentky a v prípade komplikácii by ju urýchlene prebrali do rúk pôrodníci. Takto to prebieha napríklad vo Švédsku. Mám pocit, že sa u nás stratila viera v ženinu schopnosť rodiť prirodzene, bohužial aj u mnohých samotných žien.

Verím, že prirodzený pôrod dá žene obrovskú silu, sebadôveru- keď dokážem toto, tak dokážem všetko- hrdosť na seba samú a hlavne neskutočnú radosť z materstva. Kvôli zbytočným medicínskym zásahom a úvodnej separácii od svojej dcérky sa cítim o časť týchto pocitov ochudobnená a snažím sa ich spätne získať. Viem, že nie som jediná. Verila som, že idem rodiť prirodzene, a že v prípade núdze využijem epidurálku, ale sled pôrodu prebiehal inak a v tej chvíli som ho už nevedela ovplyvniť. Mám, ale jasno, čo chcem a nechcem v budúcnosti.

Ešte raz vďaka, že ste sa dostali v čítaní až tu. Už samotné spísanie mojich pocitov a skúsenosti mi pomohlo, ak si naozaj nájdete čas a energiu na odpoveď budem veľmi vďacna.

Želám vám veľa úspechov, zlepšenie vasich podmienok na prácu a radosť zo zázraku zrodenia, ktorého ste každodennou súčasťou

S pozdravom
Táňa Kudrecová

TOPlist