láskavý prístup

určite si priority

Uvedomenie si toho, čo je dôležité je veľmi podstatné. Materstvo často usporiada hodnoty, aj vzťahy. Prirodzene nás to s niekym blíži a s niekym oddiali. Myslím nielen na ľudí, ale aj na činnosti a veci. Ak vieme, že na prvom mieste je vnímavé uspokojovanie potrieb dieťatka, ale aj svojich a partnerových, tak ostatné veci môžu počkať, alebo úplne stratia svoj význam. Deti sú absolútne prítomné a úprimné, keď majú hlad tak TERAZ, ak sa im chce čúrať tak TERAZ. Myslím, že je to pre nás veľká škola ako byť tiež prítomný, vedomý a vnímavý. A musím dodať, že aj uvoľnený, láskavý a radostný.

počúvajte svoju intuíciu

Ak sa naučíme načúvať sami sebe aj svojmu dieťatku vnesie to mnoho radosti do nášho života. Intuícia sa dá rozvíjať, alebo ináč povedané dá sa na svoje vnútro naladiť. Niekedy nám úplne proti logike môže naše vnútro niečo diktovať. Mne sa to často stáva pri bezplienkovej komunikačnej metóde. Napr. mi napadne, že dám dcérku vycikať, ale rozum mi povie, veď pred chvíľkou cikala, ešte jej určite netreba, a keď som to nepočúvla vznikla mláčka. Naopak s každým počúvnutím mojej intuicie rastie aj moja sebadôvera. 

zbavte sa túžby ovládať

Budem veľmi úprimná a poviem vám, že toto je pre mňa veľká výzva a škola. Nie, nie som diktátorsky ani autoritatívny typ, napriek tomu si uvedomujem jemné otienky tejto túžby. Situácie, kde dcérka chce ísť doprava a ja chcem, aby šla doľava. Situácie, v ktorých ju chcem riadiť bez toho, aby na to bol dôvod. Situácie, kedy JA chcem, aby sa už vycikala, JA chcem, aby už zaspala. Miesto toho, aby som tam bola preňu a dala jej príležitosť sa vycikať, dala jej príležitosť zaspať. Veď ani ja nepôjdem na záchod keď mi netreba, ani ja nezaspím, ak ešte nie som unavená. Rešpektovať dieťa ako rovnocenného partnera chce veľa pokory a múdrosti. Nehovorím, že mu máme dovoliť hrať sa s nebezpečnými vecami, či dotknúť sa ohňa. Ale asi opäť hovorím o citlivosti voči potrebám malého stvorenia, ktoré nám plne dôveruje a spolieha sa na nás. Chcem si jeho dôveru plne zaslúžiť. Zároveň mu chcem plne dôverovať. 

Tento krok môže byť veľmi náročný, ale aj nesmierne oslobodzujúci.     

vyberte si správnu reakciu

Často ide len o moment, chvíľu kde máme šancu rozhodnúť sa, ktorou cestou pôjdeme. Môžeme sa v nejakej situácii nahnevať, vybuchnúť, alebo sa zhlboka nadýchnuť, vzdialiť sa, či stíšiť. Naša výchova, či komunikačné vzory nám, najmä v emočne vypätých situáciach, často diktujú staré chodníčky a spôsoby. Napríklad u nás je uspávanie niekedy zdĺhavý a pre mňa únavný proces. Vo chvíľach keď na mňa dolieha nervozita a netrpezlivosť, niekedy dokážem prevrátiť túto situáciu a začneme sa nejakým pohybom, či pohľadom s dcérkou na niečom chichotať. Zrazu je nám veselo a úplne sa uvoľníme. A to nám o chvíľku pomôže zdarne sa utíšiť a sladko zaspať.  A mamička ma voľno, sladkú chvíľku pre seba.

Chcem tým povedať, že my sme zodpovední za svoje emócie aj reakcie. Ovládnuť ich je celoživotné učenie, ale myslím, že stojí za to..

 

 

 

TOPlist