prevencia traumy

Pôrod nemusí byť traumatizujúci, aj keď je prirodzenou traumou, ktorú ale dokonale lieči neprerušený kontakt s čerstvo narodeným dieťatkom. Samozrejme sú veci medzi zemou a nebom, ktoré nemôžeme ovplyvniť a je dobré ak sme pripravené aj na tie horšie možnosti. Naladiť by sme sa, ale mali pozitívne a dopredu spraviť všetko preto, aby všetko išlo hladko a podľa našich predstáv. Mnohým nepríjemným skúsenostiam sa dá predísť, napíšem niekoľko bodov, ktoré môžu dopomôcť k spokojnému pôrodu. Takže oplatí sa mať:

dostatok informácií o normálnom, prirodzenom pôrode

Skrátka vedieť presne, čo chceme. Nespoliehať sa veď keď iné porodili aj ja porodím, lebo sa môže stať, že "vás odrodia".

definícia WHO -Svetovej zdravotníckej organizácie:

Normálny pôrod definujeme ako: spontánne vyvolaný, s nízkym rizikom na počiatku pôrodu, ktoré je nemenné behom celej I. a II. doby porodnej. Dieťa sa narodí spontánne v pozícii hlavou napred, v období medzi ukončeným 37. a 42. týždňom tehotenstva. Po pôrode sú matka aj dieťa v dobrom stave.

definícia podľa ENCA-European Network of Childbirth Associations. Europská sieť pôrodných asosiácií

Normálny pôrod je taký pôrod, ktorý začne a postupuje spontánne a pri ktorom žena porodí dieťa i placentu vo svojom vlastnom rytme, svojím vlastným úsilím a bez vonkajších zásahov. Dieťa po normálnom pôrode zostáva s matkou v úzkom kontakte, tvoria nedeliteľnú jednotku.

Rečnícka otázka: Existuje vôbec možnosť porodiť v nemocnici normálne? Napriek tomu, že som podľa prvej definície mala úplne normálny pôrod, podľa druhej bol úplne "nenormálny"- teda plný zbytočných lekárskych zásahov. Pod zbytočnými rozumej pôrod urýchľujúcimi zásahmi, na ktoré vlastne nebol dôvod, kedže som ja aj dieťatko bola úplne v poriadku.

Pripájam poučné dokumenty k tejto tématike

cesty_k_porodu_2010.pdf (377,2 kB)
WHO_Pece_v_prubehu_normalniho_porodu.pdf (412,6 kB)

pôrodné želanie

V pdf dokumente cesty k porodu nájdete krásne vysvetlenie prečo aj ako. Ja by som skôr povedala pár slov o jeho vnútornej dôležitosti. Tým, že si vytvoríte vlastné pôrodné želanie dávate sebe, dieťatku aj svetu najavo, že viete ako si to predstavujete, že máte dostatočnú silu niesť za pôrod zodpovednosť, že veríte ženskosti v sebe, ale aj že ste pripravená na zmenu programu. Zdravé ženské sebavedomie a dôvera v pramúdrosť našeho tela by malo byť základňou spokojného pôrodu. Takúto podporu nájdete vo svojom vnútri, zo správnym informácií o prirodzenom pôrode a ak máte šťastie aj z podpory vnímavého okolia. Je vhodné, aby ste sa už počas samotného pôrodu riadili momentálnymi pocitmi a inštintkami.

vhodná pôrodnica

Toto bude chcieť trochu úsilia alebo šťastia, nájsť pôrodnicu, ktorá bude otvorená vašim predstavám( teda zavísi aké budú ). Odporučala by som jednu z tých, ktoré ponúkajú aj alternatívne spôsoby.Naozaj nepodceňujte výber, pretože ovplyvní celý váš pôrodný príbeh aj zážitok.

doprovod

Okrem partnera, ktorý je pri pôrode už často samozrejmosťou, pouvažujte aj o prítomnosti duly ( osoba, ktorá Vás sprevádza celým tehotenstvom)- jej funkciu môže nahradiť aj vaša blízka priateľka, či mama. A tiež účasť vlastnej pôrodnej asistentky. Blízke osoby nám môžu priniesť pocit bezpečia, ktorý je často v sterilnom nemocničnom prostredí tažko nájsť. Aj keď platí, že čím menej osob pri pôrode tým lepšie, ja by som tento výrok doplnila, že čím menej cudzích osôb pri pôrode tým lepšie. 

trvať na bondingu

Kde je vôľa tam je spôsob. Ihneď po narodení by malo byť dieťatko v neprerušovanom kontakte s mamkou, ak je to čo i len trochu možné. A možné to je ak dieťa a matka nezažíva život ohrozujúci stav. To znamená, že kontakt by mal byť aj po cisárskom reze aj pri predčasne narodených deťom. Minimálne vizuálny, najlepšie koža na koža. Bežné vyšetrenia, ako meranie, váženie, Apgar sa dajú spraviť aj na mamkinom brušku, alebo preložiť o 12hodín. O fyzickej, psychickej a emočnej prospešnosti bondingu je množstvo štúdií. Môj osobný názor je, že ak by bonding po pôrode prebiehal tak ako má, a okolie by matku a dieťa maximálne podporovalo, neexistovala by žiadna popôrodná depresia, úzkosti či iné psychické nezrovnalosti a nerovnováhy. Samozrejme aj samotný pôrod by mal prebehnúť, čo najprirodzenejšie, podľa možných okolností. 

správne rozdelenie zodpovednosti

Verím, že zdravá budúca mamička s bezproblémovým tehotenstvom by mala byť plne zodpovedná za pôrod. Okrem fyzickej pripravenosti to chce, ale aj vnútornú silu, zdravú sebadôveru a dostatok informácií. Pôrodná asistentka ( najlepšie vlastná) by mala dohliadať na priebeh pôrodu a povzbudzovať rodiacu ženu a pomáhať jej. Lekár- pôrodník by mal byť v zálohe pre prípad potreby a núdze. Toto je správne rozdelenie podľa mojich predstáv a informácií, ktoré získavam. V nemocniciach to, ale často vyzerá úplne inak, teda presne naopak. Viem, že nemôžem zmeniť celý systém, ale môžem zmeniť seba, svoj postoj, rozširiť svoje vedomosti a svoje zdravé sebavedomie.

dôvera v svoju ženskosť

Tanec, spev, nosenie sukní, zdieľanie s blízkymi ženami. Návrat k sebe. Radosť a vďačnosť za to, že som žena. Hľadajme a tešme sa

TOPlist