liečenie popôrodnej posttraumy

Táto časť je veľmi osobná a pre mňa mimoriadne dôležitá. Budem opisovať vlastné skúsenosti a uvedomenia. Každý pôrod je úplne iným zážitkom, prípadna trauma môže byť silnejšia, či slabšia. Často môže byť potrebná odborná pomoc. Verím, ale že tieto slová môžu byť dobrou prevenciou a možno aj inšpiráciou, či úľavou pre niekoho.

Definícia pôrodnej traumy:

Pôrod je normálna vývojová trauma, ktorú lieči bonding- neprerušný kontakt matky s dieťatkom a podpora okolia. Ak je bonding narušený a do pôrodu je umelo a zbytočne zasahované môže vzniknúť psychotrauma, ktorú je potrebné spracovať.

Moje kroky na ceste k spracovaniu zážitku nemocničného pôrodu

1. uvedomenie si dobrého aj zlého- reflexia, hĺbanie

2. dialóg s partnerom- jeho pochopenie, podpora a povzbudenie v šírení mojich skúseností a znalostí

3. zdieľanie s blízkymi ženami- aj s tými, ktoré rodili prirodzene

4. pripustenie si posttraumatu, aj vlastných chýb ako súčasť mojej cesty

5. napísanie môjho pôrodného príbehu- definícia mojich pocitov a zážitkov

6. uvedomenie si príčin traumy- a nájdenie zmyslu tejto skúsenosti

7. tvorenie tejto webstránky- vďaka, že to môžem s vami zdieľať

8. láska pre moje dieťatko aj láska k sebe samej

9. čas, ktorý postupne lieči všetko

10. celý pôrod som si prešla s mojou blízkou priateľkou-psychologičkou 

11. spísala som si naše nové ideálne pôrodne želanie

12. S láskou a pokojom uzatváram túto kapitolu.

dalšie plánované kroky:

Chcem si zažiť tento pôrod ešte raz, tentokrát plnohodnotne a krásne, prirodzene a intímne.

 

Bonding s dcérkou:

Áno moja duša sa lieči, ale najťažšie bolo uvedomenie si dôsledkov, ktoré klasický nemocničný pôrod môže a aj zanecháva na dieťatku. Každá matka chce pre svoje dieťa to najlepšie. Bohužial z nevedomosti sa dopúšťame chýb. Viem, že nám už tie prvé spoločné chvíle nikto nevráti a viem, že všetky zásahy do pôrodu prežívala so mnou aj dcérka. Tento odtlačok, ktorý dostala hneď po pôrode sa snažím prepísať láskou a starostlivosťou, aby vedela, že svet je milujúce a bezpečné miesto. K tomu mi pomáhajú tieto kroky:

-dojčenie na požiadanie

-nosenie na tele- milujúca náruč

-láskyplné dotyky- masáže

-spanie v spoločnej posteli

-vnímavé naplňovanie potrieb

-bezplienkovanie- komunikácia o vylučovacích potrebách

-stála prítomnosť

 

Moje uvedomenie príčiny traumy:

Moja trauma vznikla kvôli zbytočným medicínskym zásahom počas pôrodu a následnej separácii dieťatka po pôrode. Tieto postupy sú bežnými, rutinnými postupmi v mnohých slovenských pôrodniciach. Celkové podmienky na pôrod v nemocnici vnímam málo intímne, útulné a príliš sterilné a technické- neprirodzené pre prirodzený akt pôrodu. 

Personál nepracuje v adekvátnych podmienkach- platových, fyzických- (príliš dĺhe smeny), a psychických- nízka starostlivosť o ich emočnú pohodu. Väčšia starostlivosť o zamestnancov by prispela k ich väčšej spokojnosti, nasadeniu a zabránila by syndrómu vyhorenia, tak častému v povolaniach, ktoré pracujú s ľudmi. Toto sa odzrkadľuje na prístupe k rodičke. V zdravotníctve je cítiť posttotalitný, mocenský, hierarchický prístup. Chýba úcta a dôvera v ženu a jej prirodzenú a vrodenú múdrosť tela.

Ďalšou príčinou vzniku traumy je podávanie neúplných informácie a nevyžiadanie súhlasu rodičky. Často zaznela len oznamovacia veta, nič o negatívnych účinkoch, či alternatívach. A otáznik nikdy nezaznel.

zhrnutie:

súhrn príčin vzniku mojej traumy zo strany nemocnice:

-nevhodné prostredie

-zbytočné medicínske zásahy na urýchlenie pôrodu

-kontakt s príliš veľkým počtom zdravotníkov

-personál bez menoviek a funkcii

-malý výber možností- polohy a prirodzených prostriedkov tíšenia bolesti

-neúplne informácie a nevyžiadanie súhlasu

-nedôvera v schopnosť ženy rodiť prirodzene

-chýbajúci partnerský prístup

-separácia dieťatka po pôrode

súhrn príčin vzniku mojej traumy z mojej strany:

-nedostatok informácii

-prenechanie zodpovednosti na zdravotnom personále- najmä na mojom pôrodníkovi

-nedostatok sebadôvery v seba ako ženu

-nevypracovanie si pôrodného želania

-nespracovaný strach z bolesti

-nezabránila som separácii dieťatka hneď po pôrode

-prílišná dôvera personálu

záver

Verím, že každá spracovaná trauma, nás môže posunúť míľovými krokmi vpred a konieckoncov môže priniesť aj mnoho dobrého. Ja som bola naivná, nepoučená a neistá prvorodička. Rovnako ako stovky a tisíce iných žien. Preto cítim obrovskú potrebu šíriť informácie ďalej a pomáhať ženám objavovať ich múdrosť, krásu a silu. A rodiť podľa seba v súlade so svojím telom i dušou.

TOPlist