plánovaný a asistovaný domáci pôrod

Čo to vlastne znamená? Plánovaný domáci pôrod znamená, že sa budúce maminy vedome a zodpovedne rozhodnú pre pôrod doma. Zvážia svoj zdravotný stav a stav svojho dieťatka. Majú dokonalú dôveru v seba, svoje telo, svoje dieťatko a celý pôrodný proces. Vedia a cítia, že žena vie rodiť a dieťa sa vie narodiť. Domáce prostredie považujú pre ne za to najbezpečnejšie. A práve v bezpečnom prostredí pre matku a dieťa prebieha pôrod optimálne. Asistovaný pôrod je ten, keď rodiaca žena má pri sebe skúseného, vyškoleného zdravotníka. Väčšinou je to pôrodná asistentka. Väčšina domácich pôrodov je asistovaných. Zdravotník zváži, v akom prípade treba ísť do nemocnice.

výhody prirodzeného pôrodu  pre dieťa

čerpám skrátene z knihy Sašky Kešelovej Rodili sme doma, pripravuje sa druhá edícia.

Najväčšia extáza života, pôrod bez drog, istota, že svet je bezpečné miesto a dieťatko je milované, záruka väzby s matkou, pozitívne "naprogramovanie"...

výhody prirodzeného pôrodu pre matku

Najväčšia extáza života, zdravé sebavedomie, jeden z najviac fyzicky, emocionálne, spirituálne trancendentných momentov v živote,

legislatíva

opäť z knihy Rodili sme doma, ktorú možete nájsť aj v elektronickej podobe na stánke www.vnimavetehotenstvo.sk

Podľa § 4 v ods. 1 NR SR č. 364/2005 Zbierky zákonov, ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne a v spolupráci s lekárom – pôrodná asistentka vykonáva ošetrovateľskú starostlivosť a starostlivosť v pôrodnej asistencii v domácom a inom prirodzenom sociálnom prostredí ženy.

„Na zasadaní Medzinárodného výboru pôrodných asistentiek 19. júla 2005 bola prijatá definícia, v ktorej sa uvádza: „Pôrodná asistentka môže vykonávať svoju profesiu v akomkoľvek prostredí, vrátane domáceho prostredia, ambulantných zdravotníckych zariadení, nemocníc, kliník, alebo iných zdravotných stredísk.“ (Zuzana Štromerová, Bsc., Rizika domácích porodů http://www.pdcap.cz/Texty/DP/RizikaDP.html)

Napriek tomu dá žene námahu nájsť slovenskú pôrodnú asistentku, ktorá by bola ochotná asistovať pri pôrode v domácom prostredí. Situácia sa môže zmeniť len vtedy, keď sa ženy budú domáhať svojho práva na miesto pôrodu a vytvoria dopyt po pôrodných asistentkách, ktoré budú mať silnejšiu motiváciu v presadzovaní si svojich kompetencií. Ženy, ktoré rodia doma, sú nútené si pôrodné asistentky plne hradiť samy, kým ženám rodiacim v pôrodniciach hradí nákladné medikalizované vedenie pôrodu štát.

Hovorkyňa MZ SR Zuzana Čižmáriková sa vyjadrila na adresu legálnosti domáceho pôrodu v augustovom vydaní mesačníka Dieťa. „V § 2 ods. 3 zákonov NR SR č. 576/2004 Zbierky zákonov o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je v základných pojmoch ustanovená neodkladná zdravotná starostlivosť, pričom sa za neodkladnú starostlivosť považuje aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Vychádzajúc z toho zákonného ustanovenia je zrejmé, že žena môže rodiť kdekoľvek s tým, že jej bude poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť, teda aj v prirodzenom prostredí (doma). Znamená to, že na Slovensku legislatívne nie je zakázané žene rodiť doma a nie je ani legislatívne ustanovené, aby žena rodila len v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.“

Oznámenie o narodení na matriku dáva zdravotnícke zariadenie (podľa zákona lekár, ktorý pôsobil pri pôrode alebo ktorý poskytol po pôrode liečebný úkon), v ostatných prípadoch jeden z rodičov.

Ostatnými prípadmi môže byť zrejme situácia, keď dieťatko prišlo na svet doma; vtedy sa patrí narodenie oznámiť matrike do 3 pracovných dní od pôrodu, resp. matka aj po lehote, hneď ako je schopná urobiť takéto oznámenie. Matrika je po oznámení o narodení dieťaťa doma povinná vyslať svojich pracovníkov do domácnosti, kde sa dieťa narodilo, aby mu vystavili rodný list.

 

príbeh o nádhernom domácom pôrode

Náš piatok trinásteho

Rodiť doma. Úplne normálna vec v živote.

Vedela som pri prvom rutinnom pôrode v nemocnici, že v nemocnici už nechcem.

Otehotnela som pár mesiacov po pôrode prvej dcérky, náš chlapček si nás vybral a prišiel k nám skôr ako sme plánovali. A vybral si aj miesto, kde sa chce narodiť. DOMA. Pekne si ma k tomu naviedol. Akoby náhodou som sa dostala na krásnu konferenciu s krásnou ženou – psychologičkou, na ktorú ma pozvala moja milovaná Dula.

A vtedy sa vo mne utvrdilo, že áno, že je správne to, čo chcem urobiť, že inej cesty niet.

Začalo sa krásne obdobie s malinkou dcérkou a rastúcim bruškom, pátranie  po rôznych informáciách. Ani som netušila, že je toľko žien, ktoré rodia doma. Veľmi mi to pomáhalo. Informácie som nachádzala hladko a rýchlo, akoby náš drobček viedol moje kroky tým smerom, ktorým chcel. Ani raz som nezapochybovala.

Čítala som mnoho kníh, začala som cvičiť jógu, spievať a rozprávať sa s bruškom. Aj partner začal byť nadšený, keď som mu každý deň, plná úžasných emócií rozprávala, aké to bude nádherné , aký budeme mať krásny pôrod a že sa veľmi teším a vôbec sa ničoho nebojím.

Presne som si vy - vizualizovala ako chcem, aby to prebehlo. Najviac ma však trápilo ako a kde zoženiem kontakt na babicu, ktorá príde dohliadnuť, či ide všetko hladko.

V ten deň, keď som hľadala už všade možne kontakt, som ho aj dostala, vďaka ďalšiemu dobrému anjelovi a spriaznenej dušičke.

Dali sme si stretnutie. Neskutočná žena, krásna milá dobrá, hneď sme si ju obľúbili. Do dnešného dňa na ňu každý deň pomyslím. Tešila som sa, že práve táto duša bude u nás v túto čarokrásnu chvíľu. Naozaj to bolo nádherných pár mesiacov s bruškom. Často mi chýbajú tieto momenty. A často rozmýšľam či je tam hore ešte nejaká dušička, ktorá patrí k nám a príde. Nebolo by zlé si to zas zopakovať. J

Posledná poradňa u gynekológa bola veľmi stresujúca, kvôli ultrazvuku a môjmu zvýšenému tlaku. Ale všetko sa dalo do poriadku a už som do ambulancie nešla. Ostala som len s našou pôrodnou asistentkou, ktorá mi dávala odpoveď na každú moju otázku, vyšetrila ma, povzbudzovala a spolu sme čakali na ten deň.

Presný termín sme mali na štvrtok 12. apríla 2012. Deň pred tým, som pociťovala už iné pobolievanie v podbrušku a v krížoch, než aké dávajú poslíčky. Ale nebola som ešte pripravená, povedala som môjmu krásnemu chlapčekovi, že nech ešte jeden deň počká, lebo som veľmi unavená. Kontrakcie ustáli. Vo štvrtok ráno ma zas začalo pobolievať v podbrušku, len tak občas a nebolo nič strašné. Vravela som drahému priateľovi, že už to asi príde. Tak sme ešte doma pracovali, všetko vyupratovali, ja som ešte upiekla rýchlo takú akoby bábovku (pre babicu J ). O 18 podvečer sa mi kontrakcie rozbehli trošku častejšie a boli trošku bolestivejšie. Začali sme pripravovať veci na pôrod. Priznám sa, že tašku do pôrodnice – keby náhodou bolo treba utekať, som mala zbalenú len tak halabala. Stopovala som si kontrakcie a boli časté, telo sa začalo vyprázdňovať a ja som mala pocit, že to už asi príde. O 20 hodine som volala našej pôrodnej asistentke, ale ešte som si nebola istá, či to nie je len planý poplach. Pretože to vôbec nebolelo. Len troška. Ona mi potom zavolala späť, že ako to vyzerá s nami a rozhodla sa, že teda vyrazí a príde. Prišla, keď sa kontrakcie už stupňovali.

Perfektný pocit bol ten, keď som mala vaňu a toaletu len a len pre seba. Dcérka spala v spodnom byte u babky dole pod nami s mojou maminou. Priateľ všetko nachystal do kuchyne aj s PA a ja som si predychávala. Bola som sama sebou, cítila som sa bezpečne, nik mi nevravel čo mám robiť. Ani jedna myšlienka na nemocnicu. Občas mi PA navrhla inú polohu, skúsila som, ale aj tak som si vždy našla takú, akú mi telo vyžadovalo. Na štyroch opretá o veľkú loptu. Chvíľku som bola vo vani a asi 45 minút pred pôrodom, keď boli už kontrakcie bolestivé,  chcela som ísť von z vane, oprieť sa o loptu a nohy mať čo najširšie roztiahnuté. V tejto polohe sa aj drobec narodil. Na tri zatlačenia 15 minút po dvanástej, presne v piatok trinásteho. Nechápala som a bola som užasnutá svojou obrovskou živočíšnou silou, akú som zrazu nadobudla pri tlačení, cítila som hlavičku ako sa prediera von a ako sa vrátila, keď som už nevládala tlačiť, počkali sme na ďalšiu kontrakciu a hlavička uzrela svetlo sveta, teda tmu lebo bola noc, na ďalšiu vybehlo aj telíčko. Moja mamina práve dostala darček na 50 narodeniny, lebo aj ona sa narodila v piatok trinásteho apríla. Nádherný pocit, cítila som sa ako bohyňa, čo som to ja dokázala, silná, zdravá, krásna, blažená. Normálne som porodila, tak ako nás príroda stvorila. Bola som pri tom nahá, lebo aj oblečenie mi veľmi prekážalo.

PA ho skontrolovala a dala mi ho na brucho, malý plačkal ale potom sa prisal a ostal tak pár hodín. Pupočník krásne dotepal, placenta sa narodila do pol hodiny, myslím, lebo toto som už až tak dobre nevnímala, bola som už len mama druhého bábätka. Placentu sme dali zamraziť a čaká na svoju chvíľu, kedy nám poslúži a potom ju pochováme niekde na čestné miesto.  Milanko sa s Adelkou zoznámil hneď nadránom a potom ráno keď sa zobudili, hneď boli spolu. Nádherný pohľad, keď sa vítajú takto súrodenci.

Celkový dojem z týchto deviatich mesiacov je úžasný zážitok, ktorý nám ostane navždy v našich srdciach.

Ďakujeme veľmi pekne našej milovanej pôrodnej asistentke, bez ktorej by sme to takto hravo nezvládli a ktorá stála stále pri mne. Mojej drahej Dule, ktorá ma veľmi podporovala, keď sa dozvedela, toto „tajomstvo“ . Môjmu milovanému partnerovi, ktorý mi túto cestu ani raz nezpochybnil a stál  pri mne aj po pôrode v šestonedelí. Celé toto obdobie mi uľahčil.

Mojej drahej maminke a jej partnerovi za veľkú pomoc v tehotenstve, pri pôrode a stále. Celej našej drahej rodinke, ako veľmi dobre to zobrali keď všetko vedeli. Ľúbim Vás.

A drahým priateľkám, priateľom a známym, od ktorých som dostala veľké povzbudenie.

Majte požehnaný život, taký ako máme my.

S láskou Michaela s rodinkou

článok pre časopis od mojej kamarátky Magdalénky

                                                                                                                                                                                                                                             Článok pre časopis Mama a ja

Pôrod doma - utópia (alebo) realita?

Volám sa Magdaléna, mám 36 rokov a 3 detičky.

Prečo ste sa rozhodli pre takúto formu pôrodu?

Pôvodne som zvažovala pôrod v pôrodnici, hľadala som vhodnú pôrodnicu (prvé dve detičky som rodila v pôrodniciach, takže predstavu som mala). Vyjasnila som si, čo pri pôrode očakávam, napísala som si pôrodné priania. Našla som lekárku s ktorou sme sa stretli, prešli moje plány, potom som navštívila pôrodnicu.

Plány začali padať, keď mi primárka novorodeneckého oddelenia odmietla schváliť pôrodné prianie (pôrodný plán). Čo som si najviac priala? Byť neoddelená od bábätka. Samozrejeme pokiaľ bude všetko v poriadku. Čo znamená ta neoddelenosť? Bábätko je ihneď po pôrode s položené na matku (túto časť už vo väčšine pôrodníc na pár sekúnd praktizujú), ošetrenie sa môže vykonať na brušku matky, prípadne trošku neskôr v inej miestnosti a potom je bábätko opäť vrátené matke (táto časť pôrodu je ešte stále u nás raritou). Zažila som oddeľovanie už pri prvých dvoch detičkách, ktoré po pôrode boli presunuté na oddelenie šestonedelia a na izbu som ich dostala po 8-10 hodinách od pôrodu. Boli to zdravé deti a ja tiež.

Vyšla kniha Bonding, pôrodná radosť. „“Dieťa patrí k matke - zdravé či choré, živé či mŕtve, - dieťa patrí k rodičom. Všetko je tak jednoduché, ale vidieť to býva ťažké.

Slovo "bonding" môžeme preložiť ako "lepenie", "pripútanie" či "zopätie". Tento výraz označuje proces utvárania vzťahu medzi mamičkou a bábätkom po pôrode. Základy emočných väzieb a láskyplný vzťah, ktoré sa medzi nimi budujú už pred pôrodom, naplno explodujú v hormonálne nabitej situácii pri pôrode. Podpora bondingu má prínos pre imunologickú, fyziologickú, psychologickú a emocionálnu zložku vývoja človeka. Čím viac dieťa a matku vo vzájomnom kontakte podporíme, tím viac im uľahčíme štart do života a následné, neraz neľahké, situácie spojené s výchovou.Prvá po česky písaná kniha o bondingu vznikla ako rozhovor troch žien. Klinická psychologička Michaela Mrowetz ako jedna z prvých v Česku začala hovoriť o ranej podpore bondingu. Gauri Chrastilová, fejtónistka a spisovateľka, sa dlhodobo zaujíma o normálny pôrod a o všetko, čo súvisí s výchovou detí. Ivana Antalová je zakladateľkou združenia Baby-Klokánci, podporujúceho choré a predčasne narodené deti.“

 Lekárka s ktorou som si prešla svoje pôrodné prianie mi raz zatelefonovala,že primár oddelenia zakázal mladým lekárom chodiť k pôrodom mimo ich služby.....takýmto postupným padaním plánov som našla cestu k domácemu pôrodu.Vedela som a poznala ženy, čo tak rodili, už keď som čakala druhé bábätko, ale vtedy som sa o to hlbšie nezaujímala.

Našla som si v inej pôrodnici pôrodnú asistentku, zaslala tam pôrodný plán, ktorý mi tamojší primár schválil s tým,že pri pôrode v pôrodnici by bola len PA . V tom období som však už bola rozhodnutá pre domáci pôrod aj v kontakte so ženou, ktorá pri ňom napokon bola.

Ďalším dôvodom bolo zažiť a vychutnať si pôrod vo vlastnej réžii, bez toho aby mi niekto vravel, čo mám robiť, ako dýchať.... To som zažila naozaj len doma. Viem si túto alternatívu predstaviť aj v pôrodnom dome.

Za akých okolnosti Váš pôrod prebiehal? Rodili ste sama?

Nerodila som sama, mala som pomoc – ženu, aj manžela pri sebe. Pôrod prebiehal prirodzene, odchádzaním hlienovej zátky, kontrakciami, otváraním sa …..bolo to hladké, silné, plodová voda praskla tesne pred narodením sa hlavičky. Keď išla samotná hlavička, cítila som veľmi silnú radosť, po jej výjdení som ju hladkala a smiala sa, toto bol najsilnejší moment pôrodu, ktorý mi dodal ešte viacej sily a radosti, rada naň spomínam a vraciam sa k nemu. Samotný pôrod trval  cca 8,5 hodín. Bábätko bolo kľudné, neplakalo veľmi, ležali sme pritúlený v posteli, prisalo sa, odišla placenta, ktorú moja sprievodkyňa pri pôrode skontrolovala. Nemala som žiadne problémy, poranenie žiadne a to som pri prvých dvoch pôrodoch bola nastrihnutá.

Za aký čas po pôrode ste boli Vy a dieťatko ošetrené lekárom (doma alebo v nem. zariadeni?)

V pôrodnici som nebola, môj lekár ma prezrel doma 4 dni po pôrode, bábätko prezrela u nás doma pediatrička.

V čom vidíte najväčšie plusy takéhoto pôrodu?

Je to cesta pre tých, čo si tak vyberú, cítia to, zvážia všetko.... Chcela som zažiť pôrod vo vlastnej réžií, nerušená, v pokoji a radosti. Byť neustále s bábätkom, neoddeľovaná. Tieto prirodzené požiadavky ešte nie sú vžité v pôrodniciach a vyžadujú veľa vybavovania si, niekedy boja.

 Veľa som sa naučila o sebe samej, deťoch, spoločnosti.

Aký postoj k tomu zaujal Váš partner/blízka rodina/zdrav. pracovníci?

Manžel samozrejme vedel,že budem rodiť doma, vítal to, už keď sme čakali druhé dieťatko tak sa ma pýtal, či nechcem rodiť doma. Vtedy som to tak nevnímala, takže som sa touto myšlienkou vážnejšie nezaoberala. Blízka rodina, moji rodičia a sestry mi blahoželali, veľakrát sme sa pôrode na túto tému s mojou maminou rozprávali. Manželovi rodičia a ďalší príbuzní boli prekvapení.

Ak by ste rodila opäť, rozhodla by ste sa rovnako?

Rozhodla by som sa podľa aktuálnej situácie, svojeho zdravotného stavu, zo stavu dieťatka. Počúvala by som svoj cit, či áno. Ak by som mala akúkoľvek pochybnosť, nekľud, z rôznych príčin, šla by som do pôrodnice. Rodiť doma nie je žiadne hrdinstvo a neznamená,že keď tak niekto rodil bude opäť. Každý si to v sebe zváži.

Rada by som ešte dodala,že aj v pôrodnici sa dá rodiť s pôrodnu asistentkou, zaujímava možnosť by bola ambulantný pôrod a určite aj pôrodný dom. Priala by som všetkým ženám naozaj prežiť,že máme dar a schopnosť porodiť dieťatko a hlavne, nech celé obdobie tehotenstva a pôrodu sprevádza radosť, nie strach, boj a obavy, či už zo samotného procesu rodenia alebo vybavovania si pôrodných prianí. V spoločnosti je zasiateho veľa strachu. Krásne, pokojné a radostné pôrody, či už v pôrodnici alebo doma, posilnia nie len samotnú ženu a dieťatko, ale celú spoločnosť.

Pôrod, samotná žena a dieťatko si zaslúžia našu najväčšiu úctu a pokoru.

Môj príspevok a ďalších žien bude v skrátenej forme uverejnený v časopise Mama a ja v čísle 02/2012. Mala som potrebu uverejniť otázky, ktoré mi napísala redaktorka a moje celé odpovede.

Záver

Želám, aby ste sa s čo najväčšou úprimnosťou k sebe rozhodli pre to práve miesto na pôrod pre Vás,

Aby ste sa cítili dokonale v bezpečí, milovaná a podporovaná.

Vieme ako rodiť a deti sa vedia narodiť!!!

 

TOPlist