bezbolestný pôrod

Tento pomerne neznámy pojem sa pomaličky začína objavovať. Ja som sa s ním stretla prostredníctvom Lucky Groverovej-Suchej, jej stránka http://www.sweb.cz/LucieGroverova a túto tému spracováva vo svojej knižke Aby porod nebolel. Nejdem sa hrať na odborníčku na túto tému, aj keď vlastne mám aj osobnú skúsenosť s takmer bezbolestným pôrodom (schválne nenapíšem vďaka), ale kvôli epidurálnej analgézii. Takže, áno rodiť sa dá bezbolestne!, ale závisí akým spôsobom. Začnem s tým, čo som zažila ( a teda čo som aj nezažila..)

Bezbolestný pôrod pomocou epidurálnej analgézie(EA) a iných analgetík

Výhoda, asi zjavná, pôrod nebolí (fyzicky), pri použití epidurálnej analgézie bez toho, aby otupoval naše vnímanie. Pri ťažkých prípadoch môže premeniť alebo neutralizovať to, čo by mohlo byť zdrojom traumatického zážitku. Nevýhoda, alebo to radšej pomenujme hneď množným číslom.

Nevýhody:EA spomaľuje priebeh pôrodu, čo má za následok častejšie používanie oxytocínových infúzií, nástrihov hrádze (epiziotomia), kliešťových pôrodov, vakuových extrakcií a cisárských rezov. Všetky tieto zákroky a prostriedky majú druhotné následky. Napríklad intravenózna infúzia ( často „neškodný“ glukózový roztok), čo je bežná prax po zavedení EA, môže spôsobiť preťaženie organizmu tekutinami.

Je toho tak veľa, že viac o tom  viac v inej časti.

Riziká EA: že nezaúčinkuje vôbec, alebo zaberie len na polovicu tela, ako sa to stalo v prípade mojej kamarátky, a keďže vám akosi automaticky podajú aj infúziu umelého oxytocínu, k stimulácii sťahov maternice ( a nestačilo by sa pobozkať s partnerom, alebo masáž bradaviek...Aha, prepáčte, to sa v nemocnici nehodí...). Bolesť, ktorú cítite pri podaní umelého oxytocínu je omnoho silnejšia a intenzívnejšia, ako sťahy/ kontrakcie/návaly, ktoré cítite pri prirodzenom pôrodnom procese. Čiže namiesto toho, aby vás pôrod nebolel vôbec vás bolí omnoho viac.

Ako som to prežila ja

Nechcem zastrašovať, ani sa hrať na odborného kritika, len mi nedá, že informácie, ktoré som dostala ja pred pôrodom a pred použitím EA boli tak jednostranné, a v prospech EA, tým pádom neobjektívne , zavádzajúce a klamlivé. Ešte na samotnej sále ma presviedčali: „Dajte si EA, veď ste prvorodička, nemyslite si, že to je všetko( aj keď som dovtedy, rodila som už 9 hodín a nevnímala kontrakcie/sťahy ako bolestivé, občas intenzívne, ale nespomínam si na ne ako na bolestivé), to ešte bude omnoho horšie.“ Podľahla som kvôli svojmu nespracovanému strachu z bolesti. Zamýšľam sa, čo motivuje zdravotný personál takto manipulovať, či zastrašovať. Je to pre nich finančne výhodné(pre nemocnicu určite), alebo majú väčší pokoj, lebo rodička tak nekričí? Či mi naozaj tak nezištne chceli uľaviť?

Čo mňa osobne prekvapilo a neskôr psychicky potrápilo bola séria zásahov, ktoré EA odštartovala. Infúzie , oxytocín, monitor v pravidelných intervaloch odpustenie plodovej vody, tlak na fundus počas tlačenia, nástrih...a bola zo mňa pacientka..sen o prirodzenom pôrode sa rozplynul. Rodila som vaginálne(vďakabohu), čo by mnohí asi nazvali ako prirodzený pôrod, ale tieto, v našom prípade, neopodstatnené zákroky z nášho pôrodu spravili lekársky vedený pôrod a ten má od prirodzeného ďaleko. Zásahy a minimálna podpora bondingu( dcérku som mala na minútku zabalenú v perinke a potom až o dve hodiny na izbe) vo mne z pôrodu zanechali smutnú spomienku.. a stačilo by tak málo VERIŤ ženám, prírode, životu.. a VERIŤ SEBE. Takže začínam od seba a verím si, už viem, že je zázrak byť ženou, (aj vďaka môjmu milovanému mužovi) a som za to nesmierne vďačná. Cítim, že ženy v sebe majú ohromnú silu: silu nehy, lásky a krásy.

Nemocničný pôrod bez bolesti?!

Medzi dvoma svetovými vojnami pôrodník Grantly Dick-Read(1890-1959) dospel k záveru, že bolesť, ktorú prežívajú ženy počas pôrodu majú na svedomí lekári a ostatní zdravotný personál. Vypracoval „ Readovu metódu prirodzeného vedenia pôrodu“. Zdôrazňoval nutnosť relaxácie, sebadôvery a porozumeniu fyziológie pôrodu. Vychádzal z konštatovania, že moderná žena má z pôrodu stále väčší strach, a tento strach spôsobuje svalové napätie, ktoré má potom na svedomí bolesť. Tento stav nazýval „syndróm strach-napätie-bolesť“ Dick –Read napísal dve knihy Prirodzený pôrod 1933 a Pôrod bez strachu 1942. Bol presvedčený, že bolesti pociťované ženami počas pôrodu majú psychický pôvod.

Svetoznámy zoolog Desmond Morris, autor knihy Ľudský živočích vraví:“ Tajomstvo ľahkého pôrodu spočíva v zaujatí tej najpohodlnejšej polohy- nech je akákoľvek- a to v prostredí, v ktorom sa rodička cíti najlepšie- nech je to kdekoľvek. Tu neplatia žiadne pravidlá, len aby sa ona cítila dobre. To je poučenie, ktoré sa nám dostáva z pozorovania pôrodov iných živočíchov, a zároveň je to poučenie, ktoré ženám môže pomôcť vyhnúť sa zbytočnému utrpeniu.“

Pýtam sa sama seba, či je možné rodiť v nemocnici bez strachu a napätia, a teda bez bolesti?. Asi áno, a pár mamičiek sa k bezbolestnému nemocničnému pôrodu aj hlási. Jedna síce porodila sama v sprche, iná sama na izbe v Hainburgu, ale určite je ich ešte omnoho viac o ktorých nevieme...

Som stále optimistka a verím, že sa dá rodiť bezbolestne aj v pôrodnici. Tam, kde rešpektujú individuálne potreby rodiacej ženy, kde je zachovaná intimita a žena sa cíti bezpečne a nerušene, ak sa tam dokáže uvoľniť, zaujať polohu, akú chce, spievať, či kričať a je považovaná za hlavnú aktérku aj režisérku pôrodu.(.Kde je taká pôrodnica na Slovensku???)

Prečo vlastne chceme rodiť bezbolestne?

Na túto otázku nachádzam pre seba dve možné odpovede. Po prvé strach z pôrodu, ktorý sme si pravdepodobne nevedome preniesli od svojich mamiek. Môj pôrodný príbeh, teda to ako som ja prišla na svet, aj všetky príbehy mojich kamarátok, známych sú bolestivé, či dokonca traumatické. V podmienkach našich komunistických pôrodníc je každý pozitívny zážitok zázrakom. Je to smutné a má to mnoho negatívnych následkov pre nás aj pre naše mamky. Veľmi by som si priala, aby moja mamka na náš pôrod spomínala šťastne a s radosťou, aby mi mohla predať odkaz, že byť ženou je tak nádherné...

Druhá odpoveď na túto otázku by mohla znieť, čo keď intuitívne cítime, že pôrod prirodzene nemá bolieť?! Zvieratá rodia bezbolestne, prírodné národy rodia bezbolestne.. v čom sme, my moderné ženy, tak iné? Vieme vôbec prijať tú myšlienku, že by nás pôrod nebolel, alebo nám to média, filmy, lekári, naše mamy, tak hlboko vsugerovali, že je to nad naše sily...Áno, pôrod väčšinu žien bolí ( ak nepoužijú EA, alebo iné analgetiká, ktoré účinkujú), netvrdím opak, ale musel bolieť, alebo musí bolieť???

Bolesť ako potlačovanie potrieb

Na začiatku napíšem definíciu bolesti podľa psychosomatiky ako ju uvádza Lucia Groverová-Suchá v svojej knihe.

Bolesť a psychosomatika

Bolesť je následok potlačovania konkrétnych potrieb jedinca v emočnej, fyzickej alebo duchovnej oblasti. Na hlbšej úrovni ju môžeme chápať ako zmysluplné dianie, ktoré sprostredkováva správu o neriešených podvedomých konfliktoch, ktoré sa týmto spôsobom dostávajú do vedomia.

Pre mňa je táto definícia veľmi výstižná. Takže, aby sme odstránili, alebo predišli bolesti potrebuje nájsť potlačené potreby vo všetkých oblastiach nášho bytia. Pozitívne povedané ak naplníme emocionálne, fyzické a duchovné potreby rodiacej ženy pôrod pre ňu bude bezbolestný zážitok. Tehotenstvo a pôrod sú neoddeliteľné, čím skôr začneme s prácou na sebe tým lepšie. Dokonca ideálne ešte pred počatím môžeme spracovať vlastnú pôrodnú traumu, strach z pôrodu, strach z bolesti alebo iné obavy.

Fyzické je odrazom našej psychiky, alebo našej rodovej psychiky (teda záťaže, ktorú sme si prevzali od našich predkov vo forme genetiky). Tehotenstvo je zlatou príležitosťou hlbšie sa zamyslieť, prehodnotiť, zmeniť svoj životný štýl, stravovacie návyky, starostlivosť o seba. To ale môžeme urobiť už ako vedomú prípravu na počatie. Mnoho tráum, či psychických blokov sa ukladá v tele, veľkou pomocou nám môže byť kraniosakrálna terapia, ktorá dokáže uvoľniť tieto energetické bloky , ktoré vytvárajú v tele bolesť. Dokonca aj naša vlastná pôrodná trauma môže byť zažitá, uvoľnená, a tým pádom vyliečená napríklad pomocou kraniosakrálnej terapie.

Iné vnímanie bolesti

 

 

"Bolesť patrí k pôrodu. Ale aj bolesť je možné vnímať rôzne. Niekdajšia skúsenosť hovorila o bolesti, ktorá má pri pôrode svoj význam. O bolesti, ktorá pomáha rodiacej žene nájsť najvyhodnejšiu polohu, ukazuje jej ako spolupracovať s dieťatkom, ktoré sa usilovne snaží dostať sa na svet. Pokiaľ vnímame bolesť ako zmysluplnú nevyvoláva v nás ohromujúci strach.

Oproti tomu bolesť, ktorá je príznakom choroby, alebo zranenia, bolesť, ktorá ohrozuje, vnímame negatívne. Nepochopenie významu pôrodnej bolesti vedie k tomu, že sa rodička bojí. Bolesť sa stáva patológiou. Lekár, ktorý má za úlohu patológie liečiť, sa snaží bolesť zmierniť, alebo rovno eliminovať. Tým potlačuje aj jej produktívnu silu.

Rovnako ako je bolesť neoddeliteľnou a prirodzenou súčasťou pôrodného procesu tak je aj radosť. Snáď každá žena cíti, že najväčšou radosťou je práve okamžik narodenia dieťatka. Keď mamička privinie svoje bábätko do náruče, je bolesť zabudnutá a vystriedaná intenzívnym pocitom šťastia." z knihy Bonding-porodní radost.

Prirodzene bezbolestný pôrod

Verím, že keď je tehotná žena fyzicky zdravá, v dobrej kondícií , keď má spracované strachy, bloky, emócie a vlastný pôrod, ak plne prijala, pozná a teší sa z vlastnej ženskosti je bezbolestný pôrod jej prirodzeným právom. Tak ako to zažila Lucka a asi mnoho iných žien. Som jej veľmi vďačná, že túto svoju skúsenosť ďalej šíri, aby sme sa na pôrod pozerali v novom svetle, s novou nádejou a novou radosťou. Nech je zrodenie nového človiečika a „novej“ matky silným a krásnym zážitkom pre oboch ( a viacerých) na celý život...to prajem všetkým ženám, ktoré očakávajú dieťatko...

Aby pôrod nebolel

 Lucka Groverová-Suchá uvádza niekoľko   dobrých tipov pre bezbolestný pôrod.  

Fyzickej oblasti to sú: dobrá fyzická odolnosť, pružnosť, uvoľnenosť, zodpovednosť za svoj fyzický stav.

Myšlienková oblasť: dobrá psychická odolnosť, myšlienková pružnosť, ochota pozitívne myslieť, hľadanie riešení pri náročných situáciách, cieľový zámer -„výhra“, zodpovednosť za svoje myšlienky a postoje k životným situáciám, humor

Duchovná oblasť: viera, meditácia, modlitba, mantry, rituály, absencia ega, uvedomenie si existencie presahu našej súčasnej „reality“

Viera, meditácia, odriekavanie či spievanie modlitieb (mantier) napomáhajú navodiť stav rovnováhy a vnútorného pokoja, čo je pre pôrod stav veľmi priaznivý. Pre bezbolestný pôrod je to stav dokonca nutný.“ Lucia Groverová- Suchá v knihe Aby porod nebolel

 

krásne video

www.cestyksobe.cz/archiv/2010/archiv-2010/344.html

http://www.cestyksobe.cz/archiv/2010/archiv-2010/345.html

Záver

Keď si to celé zhrniem, tak, aby som si vytvorila dobré podmienky na bezbolestný pôrod, potrebujem:

Spracovať svoj vlastný pôrod, predošlý pôrod, všetky vnútorné strachy, obavy si pripustiť a transformovať, byť v harmónii so sebou a svojím okolím. Rodiť v prostredí, v ktorom sa cítim príjemne a bezpečne, rodiť v polohe/ polohách, ktoré mi najviac vyhovujú a mať/ nemať pri sebe osoby podľa vlastných pocitov a potrieb a veriť a dôverovať sebe, svojmu telu, dieťatku a životu. Byť uvoľnená a oddať sa mocnému procesu zrodenia..

Želám nám ženám, nech už pôrod nebolí, nech teší telo i dušu..

 

TOPlist