očami tatina

Ako som (ne)bol pri domácom pôrode.

 

Máme doma knižnicu. Celkom veľkú. Moje staré knihy o hľadaní slobody odtiaľ poslednú dobu „vypadávali“ a pribúdali iné. Zázrak pôrodu, Lotosový pôrod, Aby pôrod nebolel, dokonca že aj Orgazmický pôrod. No nič. Moja manželka, keď dostala prvú kontrakciu, sa rozhodla ostať doma, teda - porodiť doma. Naša druhá dcérka sa v tú chvíľu pýtala na svet a moja manželka sa začala meniť na.. neviem to inými slovami opísať ako – bohyňu bez zábran.

Rozklepal som sa. Znervóznel. Myslel som si, že keď už som zažil pôrod našej prvej dcérky, ten druhý bude brnkačka. Ale nie, veď sa rozhodla ostať doma. Keďže som bol nervózny, navrhla mi, aby som išiel von, že keby niečo, tak mi zavolá. Ach..

Prešiel som nejaký kus na miesto, kde si staviame dom. Chytil som sekerku do ruky, že idem voľačo okresať, cha, ...klepú sa mi ruky. Nejde to. Zavolal som jej: „Prosím ťa, zavolaj Lenku, ja to nezvládam.“ V telefóne som počul jej smiech, povedala, že ešte sa rozhodne. Mimochodom, Lenka je blízka kamarátka mojej manželky. Nie, nie je pôrodná asistentka, a ani dula, a ani zatiaľ nerodila. Len som vedel, že keď bude pri mojej manželke Lenka, budem sa cítiť lepšie. Áno, ja sa budem cítiť lepšie.

 

Prišla Lenka. Bohu vďaka. A s ňou jej priateľ Rasťo. Lenka ostala pri mojej manželke a Rasťo prišiel na dvor do prístrešku za mnou. Lenka nám o chvíľu volá, že zatiaľ máme ostať vonku.

No dobre.

„Rasťo, keby niečo, budeš šoférovať (do pôrodnice)?“

„Jasné.“

Otvoril som fľašu pálenky, ktorá bola určená až na oslavu.

Nervozita trochu pominula a bol som schopný sa s Rasťom rozprávať. O všetkom, len som nechcel, nevedel, nemohol.. myslieť na manželkin pôrod.

...Ukrajina, Boh, amerikanizmus, zmysel života, vojna, tantra, džihádisti..

Prišla sms-ka: „Kontrakcie sú už každé dve minúty, odtiekla plodová voda.“

Rasťo nevedel, čo to znamená. Ja áno. Finále pôrodu sa blíži. Rozklepali sa mi ruky. Tie ruky, ktoré vedia postaviť dom, vykopať studňu, nachystať v hore drevo na zimu, aj snáď ochrániť rodinu ... tie ruky zrazu stratili svoju silu.

...Rusko, sekty, Slovania, drevenice, zženštilí muži, susedove kravy ..

 

Zvoní telefón. „Poďte domov, už sa narodila.“

 

Neverím. Ako to? Všetko v poriadku?!

 

Lenka nám otvorila. Usmievala sa a žiarila ako keby pred chvíľou videla anjela.

Všetko je v poriadku, naozaj?

 

Vchádzam do izby. Je tam tlmené červené svetlo. Moja manželka kľačí a drží v náručí dieťa. Dieťa, ktoré sa pred chvíľou narodilo, a ktoré vidím po prvýkrát vo svojom živote ... je to moja dcéra. Prisala sa na matkin prsník. A moja manželka...v takomto svetle som v živote žiadnu ženu nevidel. Dlhé rozpustené vlasy až po zadok. Blaženosť na tvári a slastné vzdychy, ktoré sa prelínali so slabunkým plačom dieťaťa. Krásna. Bohyňa. Tá, ktorá tvorí Život.

 

Magdalénka, vitaj v našej rodine.

 

Prišiel som bližšie, chytil som dieťa do rúk. Slzy a vďačnosť.

„Čo tu tak vonia?“

„To je plodová voda.“

Ale ako to že to tak príjemne vonia? Toto som pri prvom pôrode, v nemocnici, necítil. Vôňa ako materské mlieko a sladký májový bozk.

 

Bol som na svoju manželku hrdý. Zvládla to. Sama chytila svoje dieťa. Sama odrodila. Lenka jej nosila vodu a urobila všetko o čo ju moja manželka poprosila. Ako anjel. Počas pôrodu Lenka sedela v rohu a v tichosti sa dívala ako moja manželka kľačí a chytá svoje dieťa prvý krát do rúk. Sledovala Zázrak pôrodu.

 

V noci mi manželka hovorí. Mirko, Magdalénka vyšla na svet sama. Ja som netlačila. Moje telo ju vypudilo. Bolo to úžasné.

 

Magdalénka prvú noc bez zobudenia spala od polnoci do šiestej rána.

O siedmej ráno prišla ku nám domov pôrodná asistentka z dedinky. Prestrihla pupočník, povedala že všetko je v poriadku. A s krásnym úsmevom od nás odchádzala.

 

Vyhlásil som: Oslavujem(e). A poriadne. Otvorila sa fľaša pálenky, ktorú som mal rok odloženú v komore a o chvíľu sa vyprázdnila.

Prišiel som na obecný úrad v našej dedinke. Dal som vyhlásiť do obecného rozhlasu, že sa nám dcérka Magdalénka narodila, a dal som jej zahrať Červené jabĺčko. Vyšiel som s Rasťom hore na kopec kde staviam dom. A celá dedina nás počula spievať. Kukurička strapatá, Konopa konopa, V pondelok doma nebudem...! A susedia mi chodili blahoželať, aj požehnanie- krížik na čelo mi jedna teta dala. Takto oslavujú narodenie ľudia na dedine.

 

Doma narodená. A pochopiteľne,mnohí sa čudujú, prečo preboha doma, keď existujú kvalitné pôrodnice? Práve preto, že som bol pri pôrode našej prvej dcérky v pôrodnici, som podporil manželkino rozhodnutie - rodiť doma, sama, bez asistencie, prirodzene, živelne, extaticky...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

TOPlist